THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Clawhammer PR ma zásobujú naozaj výdatne, spolupracujú s viacerými známejšími i skôr podzemnými vydavateľstvami, je teda o čom písať. Prinajmenšom o tých zaujímavejších veciach, nejaký nový US black metal v „raw“ verzii, model Nórsko 1991 – 93 aj s tým štýlovým nanič zvukom a „barbarským“ štýlom hrania zrejme odignorujem, resp. nech sa páči, toto môže byť recenzia na HELLGOAT. Tu je päť kusov, o ktoré som sa rozhodol „postarať“.
Coloradská scéna v rámci extrémneho metalu najhlasitejšie prehovorila zrejme hlasom tech/death/grindových experimentátorov CEPHALIC CARNAGE, ktorí, keď na to prišlo, vedeli vypáliť aj skladby v duchu BM, prípadne sludge/doom bahno na veľmi slušnej úrovni. Denverskí VALE OF PNATH trinásty rok existencie oslavujú so sedemskladbovým EP. Aj na predošlých nahrávkach (EP a dva albumy) bol ich ostro vybrúsený a naozaj svižný technický death metal zahalený do temnoty a atmosféry, akú si hororové, sci-fi a lovecraftovské témy zaslúžia, na „Accursed“ však VOP idú ešte o kus ďalej. Predstavte si divoko virtuózne technické panoptikum smrti nie nepodobné ARCHSPIRE a s odkazmi až ku koreňom u DEATH, CYNIC a podobne, v ktorom sú sypačky viac vykontrastované atmo-pasážami a klasickejšie podané party iste nielen vďaka skôr „čiernym“ vokálom, klávesovým podmazom a celkovej nálade vyznievajú ako smrtiacejšia verzia CRADLE OF FILTH v najlepších časoch.
8/10
Poliaci zažiarili a žiaria vo viacerých metalových žánroch a krakovskí MONASTERIUM to už s druhým albumom skúšajú na poli epického doom metalu. Personálne je táto štvorica prepojená so žánrovo príbuznými a kresťansky, fantazijne i apokalypticky zameranými EVANGELIST a progresívne metalovými SADMAN INSTITUTE. Textový svet MONASTERIUM je takisto spirituálny, mytologický, ale zaoberá sa aj históriou a fantasy. „Church Of Bones“ ma zaujal už pri prvom vypočutí, aj keď najprv ako „celé fajn, akurát, že si asi môžem miesto toho pustiť klasické veci od CANDLEMASS či SOLITUDE AETURNUS a bude aspoň tak dobre“. Album však „narástol“, iste, nič nové sa tu nedeje, ale ak chcete naozaj kvalitný, pôsobivý a melodicky i atmosféricky silný epický doom metal v duchu toho najlepšieho a navyše aj s presahmi do epického heavy metalu v štýle zásadných vecí od MANILLA ROAD, len do toho, MONASTERIUM za použitia klasických výrazových prostriedkov starý žáner osviežili pre nové tisícročie.
8/10
Základom LVCIFYRE sú dvaja v Londýne usídlení Poliaci s bohatou, prevažne blackmetalovou minulosťou. Skúsenosti však majú aj s hraním kovu smrti a ich od roku 2008 existujúci splodenec pekla si dvoma albumami vydobyl pomerne hlasitý aplauz obzvlášť u milovníkov pekelníckeho death metalu. LVCIFYRE nie sú ani tak black/death ako skôr death metal, ten v súčasnosti populárny začiernený, rachotiaci, nahalovaný, v ktorom sú divoké náklepové party rámované ponurými, démonickými atmosférami. Ritualisticky disonantné riffovanie, celkovo infernálna nálada mohutných podzemných priestorov, apokalyptický smrtiaci hukot. Dajú sa tu vyloviť pôsobivé momenty, lenže v dobe, kedy je takto orientovaných kapiel čoraz viac a poväčšine to hrajú na podobne solídnej úrovni, sa vám možno tiež stane, že dlhý čas vás z pocitu už počutého bude preberať až záverečný cover prastarej veci od praotcov temného poľského metalu KAT.
6,5/10
Matthew Schott alebo aj (Lord) Sxuperion žije v Mammoth Lakes v Kalifornii a ide o nadpriemerne aktívneho hudobníka zvlášť na black a black/deathmetalovej scéne. Spolky ako GARDEN OF HESPERIDES, WEVERIN či VALDUR nepatria medzi všeobecne známe pojmy, každá z týchto kapiel má však pomerne bohatú diskografiu. SXUPERION je projekt, ktorý si Matthew rieši sólovo už vyše dvadsať rokov a tak, ako sa vyššie spomenuté záležitosti textovo pohybujú od tradičného satanizmu až k mýtom a pohanstvu, je to tu skôr o odmietaní náboženstva a sci-fi témach. Celkom sa to hodí, najnovší, štvrtý album prináša šesť skladieb alebo možno skôr burácajúcich vírov death/black metalu, v ktorých sa pekelná špina a zúrivosť TEITANBLOOD a spol., zahalených do skôr ponuro či záhadne éterického čistejšieho zvukového plášťa stretáva s nepozemskými dimenziami THE GREAT OLD ONES. Hudba znie výbušne, tajomne, je symfóniou nezmiernych priestorov, kde v kvílivých gitarách a hlbokých búrlivých vokáloch i šepote číha zlo, ktoré priťahuje a opantá myseľ. Veľmi dobré, zaujímavé, odporúčam aj predošlý kus „Cosmic Void“ (2016), kde sa napríklad v prvej skladbe pobavíte na pomerne nečakanej vsuvke.
8/10
Dva roky po šiestom radovom albume „Lifeless God“ sa už „skoro tridsiatnici“ PHOBIA vracajú s trinásťnáskladbovým EP. Legenda extrémneho brúsenia s rokom založenia 1990 nemá ako sklamať, toto je ďalší čertovsky silný kus besniaceho, náklepového amerického grind coru s prvkami crustu i metalu. Agresivita, chytľavosť, skladby v rozsahu od 0:07 po 2:25, výborné riffy, revané vokály, texty plné opovrhnutia kadejakou ľudskou špinou, skrátka grindový gatling až vulcan v najlepšej forme.
9/10
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.